Od narodenia k osvieteniu

Presný rok Budhovho narodenia nie je známy. Najčastejšie sa však uvádza r. 563 p.n.l. a za miesto jeho narodenia je považované Lumbíni, ktoré sa nachádza na himalájskom upätí v dnešnom Nepále. Budha dostal meno Siddhata Gótama, čo znamená „ten, ktorý dospel k cieľu“. Nazývaný bol tiež Sakyamuni, čo znamená „múdry Sákya1“. Sidhatov otec sa volal Suddhódana a jeho matka Mahá Májá – zomrela týždeň po pôrode. Siddhatu teda vychovávala jeho teta Mahá Prajápatí Gótamí.

Zakrátko po Siddhatovom narodení zvolal jeho otec niekoľko mudrcov, aby predpovedali budúcnosť jeho syna. Títo identifikovali na chlapcovom tele 32 fyzických znakov, podľa ktorých sa zhodli na tom, že z dieťaťa môže vyrásť buď významný panovník alebo veľký duchovný vodca a učiteľ. Suddhódana chcel zo svojho syna vychovať panovníka, a tak ho nielen obklopoval rôznymi potešeniami, ale chránil pred poznaním akýchkoľvek strastí života dúfajúc, že ho tým odvedie od duchovných záujmov.

Siddhatu však prepychový život neuspokojoval. Silne ho ovplyvnila skúsenosť, ktorú nadobudol pri jednej ceste do parku. Tu údajne prvýkrát v živote uvidel chatrného starca, nemocného, mŕtvolu a dôstojného pustovníka. V prvých troch pohľadoch sa presvedčil o neúprosnej podstate života a univerzálnej ťažkosti ľudstva. Štvrtý pohľad naznačoval cestu ako tieto ťažkosti prekonať a dosiahnuť mier. Tento zážitok ho zasiahol tak hlboko, že i napriek tomu, že sa jeho manželke Yasodhare narodil syn Ráhula, rozhodol sa opustiť všetky svetské radosti a začal hľadať trvalý mier a pravdu2. Vo veku 29 rokov teda zanechal život v prepychu a nastúpil na cestu potulného askétu hľadajúceho pravdu.

Pri svojom putovaní za pravdou sa postupne stretol s dvomi vedúcimi učiteľmi jógy3 vtedajšieho obdobia – Álarom Kálámom a Uddakom Rámaputtom. Napriek tomu, že sa mu podarilo plne zrealizovať učenie oboch učiteľov (dosiahol posledný stupeň duševnej koncentrácie n´éva saňňá n´ásaňňájatana – oblasť ani vnímania ani nevnímania), nenašiel to, čo hľadal a tak pokračoval v osamelom putovaní.

Za starých časov sa v Indii prikladala veľká dôležitosť obradom, pôstom a obetám. Verilo sa, že žiadneho oslobodenia nemožno dosiahnuť inak, než životom v prísnej askéze. V duchu tohto sa aj Siddhata rozhodol viesť nadľudský zápas, v ktorom praktikoval všetky najprísnejšie formy askézy. Za zmienku stojí chvíla, kedy sa Siddhata pokúsil nahmatať kožu brucha, pričom vyhmatal chrbticu (podrobne sa tomuto venuje Mahásaččaka-sutta v zbierke Majjhima-Nikáya).

Keď však ani týmto drastickým spôsobom nedospel k osvieteniu, rozhodol sa už takmer na pokraji smrti mučivú askézu zanechať a chopil sa myšlienky dospieť k pravde strednou cestou. Nazdával sa, že oslobodenie nemožno získať s tak krajne vyčerpaným telom, a tak začal prijímať striedmy pokrm.

Za krátko na to sa v meste Gaya usadil pod figovník a rozhodol sa pod ním zotrvať v pozorovaní vlastnej mysle až do chvíle, kým zrealizuje pravdu. Stalo sa tak v jednej noci pri splne mesiaca v 35-tom roku jeho života. V prvej tretine noci sa postupne rozpamätával na podrobnosti svojich predchádzajúcich životov, čím rozpustil nevedomosť ohľadom minulosti. V druhej tretine noci rozpoznával ako bytosti opúšťajú jeden stav existencie a následne sa objavujú v inom, čím rozptýlil nevedomosť ohľadom budúcnosti. V poslednej tretine noci nasmeroval svoju myseľ k pochopeniu zániku zákalov. V tomto poznávaní sa jeho myseľ oslobodila od zákalov zmyslovej túžby, od zákalu túžby po (večnej) existencii a od zákalu nevedomosti, teda rozpoznal veci také, aké v skutočnosti sú. Nevedomosť bola rozptýlená a vedomosť vznikla. Temnota zmizla a nastalo svetlo.

1Sákyovia po pravde neboli kráľovským rodom ako sa častokrát zjednodušene uvádza. V skutočnosti to bol aristokratický klan a v rámci republikánskeho systému vládnutia, ktorý predchádzal vzniku veľkých kráľovstiev. Siddhatov otec stál na čele jednej z takýchto klanových republík.

2Yasodhara aj Ráhula neskôr vstúpili do sanghy a obaja dosiahli najvyšších stupňov svätosti.

3Jógou sa tu nerozumie súbor fyzických cvičení, ale duševné cvičenia zamerané na rozvoj hlbokej koncentrácie.

 

Použité zdroje:

BUSWELL, R. E. (ed.). (2003). Encyclopedia of Buddhism. Tomson: New York.

ALLDRITT, L. D. (2005). Buddhism. Chelsea House Publishers: Philadelphia.

NÁRADA, M. T. (1998). Buddha a jeho učení. Votobia: Olomouc.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *